

Gaetano bol vysvätený za kňaza v Neapoli roku 1815. Svoje prvé kňazské roky zasvätil kázaniu o dare a hojnosti lásky v Srdciach Pána Ježiša a Panny Márie a obrátení sa všetkých k ich „horiacej láske”.
Po niekoľkých zjaveniach sv. Alfonza, založil 1836 v Secondigliane pri Neapole, kongregáciu Misionárov Najsvätejších Sŕdc. V znamení Sedembolestnej Panny, zasväcoval svoju prácu k oslave lásky Svätých Sŕdc.
Gaetano Errico, ešte ako mladý kňaz, neváhal povzbudzovať ľudí ku skutočnému kresťanstvu bez strachu, ale s vierou a nádejou. Oproti názoru, že Boh je hrôzostrašný sudca, ukazoval Boha ako milujúceho Otca, s otvoreným srdcom, vždy pripraveného zmilovať sa a odpustiť. Často v kázňach nabádal na každodenné sväté prijímanie a svätú spoveď. Neúnavne pracoval – cestoval, kázal, vyučoval a spovedal v Neapole a okolí.