

Otec Gaetano Errico zomrel 29. októbra 1860 a jeho telo teraz odpočíva v kostole Svätých Sŕdc, ktorý postavil v Secondigliane.
Keď sa Kardinál Riario Sforza, arcibiskup z Neapola, dozvedel o jeho smrti, povedal: „Gaetano bol druhým farárom z Arsu”. Tieto slová zrovnávajú Errica s Jánom Vianneyom – farárom z Arsu, ako dokonalého kňaza a služobníka Božieho.
Na začiatku blahorečenia v roku 1884 ho pápež Lev XIII. prehlásil za Sluhu Božieho. V roku 1974 pápež Pavol VI., potvrdil jeho heroické čnosti.
V roku 1867 bola kongregácia Misionárov Najsvätejších Sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie zakázaná talianskou vládou ako aj iné náboženské kongregácie v tom čase. Po niekoľkonásobnom úsilí znovuzjednotenia bola v roku 1902 konečne povolená obnova pre malú skupinu. Kongregácia sa vrátila k svojim misionárskym aktivitám a prekvitajúce množstvo mladých kňazov sa stalo zárukou oslnivej budúcnosti. Táto záruka však mala len krátke trvanie. V roku 1914 vypukla I. svetová vojna a Taliansko, hlboko zatiahnuté do nej, povolávalo množstvo mladých mužov, nevynechávajúc ani kňazov v službe. Neustávajúce prípady ťažkých zranení a smrtí mali katastrofálne následky pre kongregáciu – a na viac ako 20 rokov oddialili znovuzrodenie Misionárov.